Ak si niekto myslel, že príplatkami za nočné, víkendové, či skrátka extra odpracované obdobie od tohto roka bude o niečo bohatší, pravdepodobne sa mýlil. Príplatky si doslova vypýtajú svoju daň.
Zamestnávatelia minú viac peňazí a viac peňazí minú aj zamestnanci. Radostné zvesti, ktorých boli plné masmédiá tak niekedy zabudli (schválne?) spomenúť tento dôležitý detail.
Vytvorila sa ilúzia, v ktorej sa myslí na záujmy a prosby občanov. Na oko sa im vyhovelo, vzápätí však zistíme, že časť z týchto extra príplatkov aj tak nezostane v našich rukách. Tieto peniaze nám síce nikto násilím a v danom momente z rúk nevezme, ale sú nám brané časom a to formou vyšších poplatkov a cien. Uzavrieme to tým, že vlastne financujeme našu ekonomiku, respektíve ekonomiku nášho štátu. Ilúziou vyšších príplatkov vznikol opätovný záujem pracovať počas sviatkov, čím sa zaistila vysoká produktivita výroby a príplatky, ktoré na oko zamestnanec dostane, minie v prospech a záujmy ekonomiky. Teda ekonomiku posilní svojou prácou, ale aj väčšími odvodmi a útratami za služby či tovar. Štát si z tohto pohľadu splnil svoj účel, len ma mrzí, že takýmto ilúzio-tvorným spôsobom, ktorý tak radi chýrili aj masmédiá. Občan je len pešiakom, figúrkou, ale hlavným ťahačom ekonomiky.
Vyššie platy a zdražovanie sú palivom pre rozvoj ekonomiky každého štátu. Vyšší plat na oko motivuje k práci, zdražovanie a zvyšovanie si tieto peniaze zasa vezme späť. No nemusíme vravieť iba o cenách za tovar či služby, akom som spomenul, ľahko sa dajú zvýšiť aj odvody. Je to „dokonalá“ i keď pokrytecká cesta, ako vytiahnuť viac peňazí zo zamestnávateľa i zamestnanca, pričom tá druhá skupina (zamestnanci) si môže myslieť, že pracuje pre svoje záujmy, že zvíťazila, čím v sebe uchováva nádej a snahu produkovať, respektíve pracovať ďalej a to aj počas sviatkov, počas dlhej zmeny a v práci, z ktorej by už najradšej odišli.